Kognitívne zmeny v pokri (časť III)

Pokračujeme. Posuny v nadmernej sebadôvere a nadradenosti. Sú v mnohých ohľadoch prepojené. Predsudok nadmernej sebadôvery sa prejavuje veľmi silným presvedčením o správnosti vlastného názoru. Jedna štúdia ukázala zarážajúce výsledky tohto posunu.

Po tom, ako výskumníci dali skupine účastníkov testovací hárok s najčastejšími chybami v slovách, spýtali sa ich, čo považujú za správny pravopis slova, a potom sa ich opýtali, nakoľko sú si istí, že ich odpoveď je správna. Účastníci odpovedali, že si boli 99% istí, že ich odpoveď je správna, ale urobili 40% chýb. Toto skreslenie sa v pokeri prejavuje ako tendencia byť príliš sebaistý vo svojich vlastných výkladoch, vo svojich vypočítaných pravdepodobnostiach a v správnosti svojej stratégie.

Predsudok o nadradenosti je tendencia ľudí preceňovať svoje schopnosti v predmetoch, v ktorých vynikajú, alebo zveličovať svoje slabiny. Ako si možno predstaviť, ide o pomerne častú predpojatosť. Väčšina ľudí si o sebe myslí, že sú nadpriemerní, hoci v skutočnosti sa tak môže nazvať len polovica z nich. Tento predsudok sa však prejavuje najmä vtedy, keď má človek málo rozvinutých schopností. Myslí si, že je jednoducho hrozný.

V pokeri sa to môže prejaviť rôznymi spôsobmi v závislosti od histórie hráča. Väčšina hráčov na stredne vysokých stávkach má zjavne prehnanú dôveru vo svoje schopnosti. Pri pohľade na ich osobnú históriu by to nemalo byť prekvapujúce. Objektívne povedané, dokázali sa stať veľmi dobrými hráčmi a patria medzi najlepších 0,001%. Podarilo sa im tiež poraziť hráčov, ktorí ich v minulosti prekonali. Je však trochu nerozumné si predstavovať, že majú neobmedzený potenciál. Ovplyvnení svojou minulou hrou si začnú myslieť, že sú oveľa silnejší, než v skutočnosti sú, a že dokážu poraziť oveľa silnejšieho súpera len tým, že vymyslia nejaký zázračný trik. Výsledkom je prehnaný pocit nadradenosti, nezastaviteľné ego a skreslené vnímanie vlastných schopností. Dokonalý recept na problémy.

Na opačnom póle tejto zmeny sú hráči, ktorí vo svojej kariére čelili mnohým ťažkostiam. Možno hrali na nižších stávkach alebo v minulosti hrali na vyšších stávkach, ale už nemôžu zostať na rovnakej pozícii. Alebo sú to možno len lovci stávok (bumhunters). Takíto hráči, vedení svojou podmienenou históriou, s väčšou pravdepodobnosťou výrazne podceňujú úroveň svojich zručností. Dospejú k záveru, že sa netreba posúvať ďalej, že väčšina regov je lepšia ako oni, a tých, ktorí sú v skutočnosti lepší ako oni, zaradia do rovnakej ligy ako najlepších. Hráči, ktorí sa preceňujú aj podceňujú, majú falošné vnímanie svojich zručností. Pochopiť úroveň vlastných zručností je určite ťažké, ale vo svete pokru je veľmi dôležité správne merať svoje schopnosti.

Možno pozorovať, že hráči, ktorí dosiahli dobré výsledky, si častejšie myslia, že sú vynikajúci a schopní hrať dobre, zatiaľ čo hráči, ktorí sa stretli s prekážkami, si častejšie myslia, že sú zraniteľní. Toto vnímanie seba samého je naučené a často sa riadi aj zmenou validácie. Tento posun je tendencia vyhľadávať alebo venovať pozornosť informáciám, ktoré potvrdzujú naše presvedčenie.

Napríklad hráč, ktorý si myslí, že je dobrým súperom, považuje každý vyhraný zápas za dôkaz toho, že je dobrý. Zatiaľ čo hráč, ktorý si myslí, že je priemerný, bude brať každú prehru ako dôkaz, že sa musí stiahnuť a viac sa venovať lovu ľudí. Je veľmi pravdepodobné, že percento vyhratých a prehratých relácií oboch hráčov je úplne rovnaké. Jediný rozdiel je v tom, ktorej poznávacej hre sa venuje viac pozornosti.

Posledným kognitívnym posunom, ktorý si zaslúži našu pozornosť, je nedbalosť. Toto skreslenie spôsobuje, že minulé udalosti vnímame ako predvídateľnejšie, než v skutočnosti boli - efekt "ja som to vedel". Najvýraznejšie príklady tohto javu možno vidieť v priebehu hry. Niekto dvakrát za sebou vsadí veľa, vo veľkých potoch za sebou. Vždy existuje šanca, že ak dorovnáte druhýkrát a on má nuts, okamžite si pomyslíte "Bože, to bolo také jasné, nikto takto dvakrát za sebou neblufuje", ale ak zložíte a on ukáže, že blufoval, okamžite si pomyslíte "Áno, vedel som to, to bol taký dobrý spot na bluf, že som mal pocit, že musím dorovnať".

V takejto situácii je najlepšie spoľahnúť sa na seba. Ľudia často nie sú takí predvídateľní, ako by sme chceli. Podobne ako pri iných zmenách, aj pri tejto je ťažké sa orientovať, najmä preto, že poker je hra, pri ktorej sa vytvárajú hypotézy a testujú sa. Je ťažké hrať ho bez predstavy, že udalosti a ľudia sú predvídateľní.

Toto sú teda psychologické faktory, ktoré skresľujú obraz, ktorý vidíme. Keď ich lepšie pochopíme, môžeme hru vidieť jasnejšie.

Kde je najlepšie hrať poker?