Doteraz sme skúmali niekoľko mechanizmov učenia, ale ak chceme plne pochopiť ich dôsledky v tejto hre, musíme diskutovať o koncepte hráča, ktorý sa riadi pocitmi.
Táto osoba je obklopená nejasnou a temnou mytológiou. Je duchom tajomných prameňov. Nikto nevie vysvetliť, ako a prečo je dobrým hráčom, dokonca ani on sám. Je ako panoš narodený v roľníckej rodine, ktorý vyťahuje z kameňa mýtický meč vlastnej výroby. Je šťastnou náhodou, výnimkou. Nemal by byť takým skvelým hráčom, ale je.
Musí to byť jeho neschopnosť, ktorá nás tak znepokojuje. Alebo možno snívame o tom, že budeme ako on. Veď čo môže byť demokratickejšie, povzbudivejšie ako možnosť vnímavého hráča. Žiaľ, to sa nenaplní, táto predstava je mýtus.
Ale skôr, ako vysvetlím, prečo je to tak, chcem jasne definovať, čo znamená slovo "pocit". Pojem "cítiaci hráč" definuje, ako hráč ospravedlňuje svoje konanie. Keď sa takého hráča opýtate, prečo blafoval, odpovie: "Pretože som cítil, že je to správne". Pôvod jeho odpovedí je úplnou záhadou. Tam, kde sa my spoliehame na kombinatoriku, logiku stávkovania alebo vlastné poznámky, sa pocitový hráč spolieha na boha vo svojej hlave. Je však neuveriteľné, že boh v jeho hlave sa zvyčajne ukáže ako správny. Existuje mnoho hráčov, ktorí stelesňujú mýtus takéhoto hráča. Osobne som vždy vnímal Ilariho 
Najjasnejším príkladom je Sahamies (Ziigmund). Samozrejme, existuje mnoho ďalších. A hoci som videl mnohých takýchto hráčov prichádzať a odchádzať, len málo z nich obstálo v skúške času.
Všeobecne sa uznáva, že vnímajúci hráč má jedinečný štýl myslenia. Zatiaľ čo väčšina hráčov je analytická a teoreticky orientovaná, cítiaci hráč je intuitívny. "Pocit" sa často chápe ako štýl myslenia, podobne ako rozdiel medzi sluchovým a zrakovým učením. Pocit je teda najkratšou cestou k intuícii - čistej, nevedomej kompetencii, o ktorej sme hovorili skôr.
Haseeb Qureshi
SK 
LT 
EN 
DE 
FR 
SV 
ES 
IT 
FI 
LV 
SL 
TR 