Ozvena strachu v pokeri (časť I)

Poker je vo svojej podstate hra plná strachu. Bez ohľadu na to, ako dobrý alebo skúsený hráč ste, vždy sa vyskytnú situácie, ktorých sa obávate. Existuje však jasný rozdiel v množstve strachu, ktorý pri pokri pociťujeme, a každý hráč ho pociťuje inak.

Je normálne cítiť strach, keď sa pripravujete na veľký check-raise bluf alebo 3-bet na river. Je prirodzené, že pri prechode na neznáme územie alebo pri extrémne riskantných ťahoch pociťujete strach. Nemali by ste sa teda obávať, ak vás vykonanie veľkého 3-betového blufu vystraší, vystraší to každého.

Ale čo ak máte strach z konkrétneho súpera? Alebo premety? Čím citlivejší je pocit strachu hráča, tým toxickejší je pre samotnú hru.

Začnime strachom z konkrétneho súpera. Je veľmi bežné, že noví alebo slabší hráči sa boja známych alebo etablovaných súperov. S týmto javom sa vo svojej kariére stretlo mnoho ľudí. Veľmi často sa stáva, že keď si niekto zoberie na mušku mňa, zrazu si zoberie na mušku aj seba. Začnú robiť nenormálne blufy alebo zvláštne stratégie a neustále hrajú príliš bláznivo (pretože si myslia, že proti mne sa nedá inak vydržať) alebo začnú hrať veľmi konzervatívne (pretože sa boja, že sa nedokážu vyrovnať s mojou agresivitou). Dosť často si jednoducho sadnem a hrám veľmi jednoducho, bez komplikovania hry, nechávam súperov, aby robili prácu za mňa a využívali sa.

Nie je dôvod báť sa hráčov, proti ktorým ste ešte nehrali. Všetci pokeroví hráči sú poraziteľní, dokonca aj na najvyššej úrovni. Uisťujem vás, že aj hráči ako Phil Ivey alebo Phil Galfond, ktorí ovládajú poker bohov, robia chyby. Majú svoje vlastné tells, svoje vlastné vzorce hry, robia chyby a tie sa dajú využiť. Keď som prišiel na vysoké limity a začal som hrať proti súperom, ktorí boli kedysi mojimi hrdinami na nízkych limitoch, rýchlo som sa túto lekciu naučil. Všetci, ktorých som si kedysi idealizoval, boli len pokeroví hráči. Fascinujúce príbehy, ktoré som o nich počul, nakoniec nič nezmenili. Zradili svoje tells, mali zlé návyky alebo sa nechali zmanipulovať ako ktokoľvek iný. Ak teda čelíte súperovi, s ktorým ste ešte nehrali, pripomeňte si, že je to len ďalší hráč pokru. Ak sa vám podarí odhaliť ich zvyky, vyhráte. Jednoducho.

Je tu však aj druhá strana mince. Ak neustále prehrávate s konkrétnymi súpermi, často začnete báť sa. Postupne začnú vyzerať ako obri, ktorí vás rozdrvia skôr, než sa o to vôbec pokúsite. Stáva sa to každému. Mal som veľa takýchto protivníkov, ktorých by iní regovia ľahko porazili, ale mne sa zdali neprekonateľní. Vždy sa nájde pár súperov, ktorí sa proti vám poriadne rozbehnú. Štatistiky hovoria, že počas svojej kariéry budete pravidelne narážať na takýchto hráčov. A vždy sa nám bude zdať, že existujú lepší hráči. Možno si osvojili vaše zvyky a slabiny, alebo ste sa im vôbec neprispôsobili. Takýchto súperov sa budeme vždy báť. A tento strach bude ovplyvňovať naše vnímanie ich a v dôsledku toho bude ovplyvňovať naše každodenné rozhodnutia počas hry.

Moja rada je zvyčajne vyhnúť sa takýmto hráčom. Nemá zmysel snažiť sa s nimi hrať a vyvíjať na seba tlak (pokiaľ nejde o výnimočne podozrivých súperov). To, že sa ich bojíte, je veľký hendikep, nemá zmysel bojovať nerovný boj. Nemali by ste sa hanbiť za to, že súpera hádžete. V mori je vždy viac rýb.

Kde je najlepšie hrať poker?