Existuje staré klišé, že človek je vzorom racionality a správcom rozumu. Táto myšlienka pochádza z obdobia osvietenstva. Teraz, keď optimizmus vyšiel z módy, psychologické štúdie zozbierané za posledných 150 rokov ukázali, ako ďaleko sme v skutočnosti od rozumu.
Poďme si to vyskúšať z evolučno-psychologického hľadiska. Namiesto domnienok, ako to robili myslitelia 19. storočia, ktorí verili, že ľudská myseľ je ideálne prispôsobená na vykonávanie racionálnych príkazov, uvažujme o mysli ako o vyvinutom mechanizme schopnom plniť evolučné potreby. To, čo by sme mali od mysle očakávať, nemusí byť nevyhnutne racionalita ako taká, ale skôr to, čo nám s najväčšou pravdepodobnosťou pomôže prežiť.
Ak sa mozog vyvinul, aby nám pomohol prežiť v podmienkach, v akých žili prví ľudia, nemalo by byť prekvapujúce, že myseľ ovládla oblasti, ktoré by v takejto situácii mala mať. Prečo by primáty v džungli alebo savane potrebovali zdokonaľovať schopnosť mysle správne vypočítať pravdepodobnosť?
Musíme vedieť, na čo slúži naša myseľ, a prijať ju ako nástroj na uvažovanie, ale aj ako nástroj s obmedzeniami. Naše mozgy sú náchylné na chyby a v pokeri môžu byť tieto chyby príčinou pádu. Jediný spôsob, ako sa tomu vyhnúť, je uvedomiť si seba samého a snažiť sa tieto chyby vedome riešiť.
Pokiaľ ide o obmedzenia poznania, existujú dve veľké myšlienky. Prvá sa týka obmedzenej racionality. Obmedzená racionalita je téza, že ľudská racionalita je konštruovaná z troch faktorov: informácií, ktoré má človek k dispozícii, obmedzení spracovania získaných informácií a množstva času, ktorý má k dispozícii na prijatie rozhodnutia. Hoci si môžeme predstaviť nejakú ideálnu racionalitu, ktorá berie do úvahy všetky možné faktory, dokonale ich zvažuje, premýšľa o nich a nestranne prichádza k záverom s cieľom urobiť najlepšie rozhodnutie, ľudia to nerobia. Jednoducho to nedokážeme. "Skutočná" racionalita je fantázia, aspoň pre nás ľudí. To najlepšie, čo dokážeme, je čiastočná verzia racionality, ktorá je privedená do mechanizmu našej mysle.
Ďalším pojmom, s ktorým sme sa už stretli, sú kognitívne tendencie alebo predsudky. Kognitívne predsudky sú pretrvávajúce vzorce chovania, ktoré sa vyskytujú v ľudskom myslení. Tieto predsudky je najlepšie chápať tak, že sa vyvinuli z určitého dôvodu. Môžu byť napríklad užitočné pre kultúrnu alebo emocionálnu pohodu alebo môžu fungovať ako účinná technika riešenia problémov, ktorá nám umožňuje oveľa rýchlejšie prijímať jednoduché rozhodnutia v situáciách, v ktorých presnosť nie je dôležitá.
Existuje mnoho schopností, ktoré sa ukázali byť pre evolúciu dôležitejšie ako racionalita. Patrí medzi ne rýchlosť, efektívnosť a samozrejme schopnosť prežiť. Naša vyvinutá myseľ teda uprednostňuje pohodlnú ilúziu pred realitou. Schopnosti, ktoré sú dôležité pre hráčov pokru, sú však úplne iné ako vlastnosti vybrané a zdokonalené evolúciou. Poker si cení ľahostajnosť a chladnú racionalitu. V pokeri nie je miesto pre ilúzie. Čím bližšie ste k realite, tým lepšími hráčmi pokru sa stávate.
SK 
LT 
EN 
DE 
FR 
SV 
ES 
IT 
FI 
LV 
SL 
TR 